Po kvapkach, a predsa tak ohromne vela ... Lee Abbey

Asi je to v zivote raz tak, nieco sa musi skoncit aby sa mohlo nieco nove zacat, niekedy to priserne boli ale v postate to ma hlboky zmysel. Ja som v Lee Abbey uz nieco vyse dvoch mesiacov a par dni, do konca mi zostava 13 dni. Pred troma mesiacmi pre mna Lee Abbey neznamenalo viac ako nejake miesto v UK kde by som sa mala dostavit a byt tri mesiace, teraz pre mna Lee Abbey znamena domov, neviem ako je to mozne, ale vsetko co tu rastie, dycha, steny, trava, stromy, domy, vtaky, priliv a odliv, ... vsetko, vsetko hovori o tom ze toto je miesto kde mozes prijimat a davat, pravdaze, ak mas velke dvere. Nase zivoty su ako sklady s vela policami, a za nimi dasie police a vela veci na nich, niektore po zaruke, niektore cerstve, zahadzane, nechcene, odrete, pouzivane, vela z veci je starych par rokov, aj desiatok rokov. Do toho skladu vedu dvere a zalezi na velkosti tychto dveri ako vela vieme prijimat a davat. Niekto ma dvere ako cela jedna stena. Ja som si definitivne v Lee Abbey rozsirila dvere. Je tu vsak jedna vec ktora moze prekvapit, totiz, ak si rozsiris dvere, ak ich otvoris, stavas sa v tom momente zranitelnym. Mne to stoji zato. Musim povedat, ze som sa uplne otvorila a dala som vela, prijala som este viac. Sklad je plny a par veci bolo vyhodenych, a vykonal sa "deep cleaning". Dnes som bola pred domov a uzivala sa nadherny zapad slnka, hostia si priniesli vino a ponukli mna a Carol, len tak sme kecali, uplna pohoda. Vies, tak Boha vidiet vsade ako tu v Lee Abbey, to sa nevidi tak casto, a pritom tak prirodzene. Zafixovala som si to. Lee Abbey navzdy v mojom srdci. Nikdy nezabudnem na tuto milost.