Čo je nové? Nič a všetko :)

Fakt, už tak dlho som tu nepísala, že sa ani vidieť nemôžem :) hm, myslím že sa trosku odráža moj zjav v monitore, no čo už. Od apríla sa toho stalo veeľmi veľa. V podstate už som pred pár dňami načala 9. mesiac v mojej práci tu v BA. Čas letí ako splašené kone. Je horúce leto. A musím sa pochváliť že som bola už aj pri mori :) to je len také moje chlácholenie, záplata na dieru. Nohy mi obmylo chladné Írske more na prelome mája a júna, keď som bola v Dubline. Írsko nechalo vomne silný dojem niečoho bujne zeleného a živého, priam rozprávkovo exotického a pritom tak normálneho a mne blízkeho, moje pľúca sa potešili a srdce pookrialo s môjmu srdcu blízkymi ľuďmi, bolo to skvelé.

Normálne musím listovať v kalendári aby som si pospomínala na to všetko čo som za uplynulé 3 mesiace zažila. No jasné :) musím sa usmievať keď toto píšem. Zahájila som svoju leteckú fázu života, lietam si domov (teda BA- KE aj spať). Doteraz som Slovensko na ceste domov a späť pozorovala z okna vlaku, autobusu alebo príležitostného stopnutého auta. Po 8. rokoch cestovania je to príjemná zmena vidieť Slovensko z výšky 8 km a pritom rozoznať jednotlivé mestá. Je to 35 min letu, odporúčam to každému. Ale aby mi to bolo vzácne, tak to radsej nebudem s tým lietaním preháňať. Budem s držať pri zemi aby som nebodaj privrdo nepadla. No snívať neprestanem nikdy v živote.

Stalo sa ešte dosť takých pre mna zaujímavých udalostí, na ktoré len tak nezabudnem, bolo to napr. aj výročný Klub 31 (kto vie, ten vie), zopár cyklistických tripov do AUS aj inde (celý človek ma bolí keď si na to spomínam),

ďalej organový koncet v slovenskom rozhlase, oprera Nabucco s ľudkami so skupinky, Beach voleybool turnaj.

Extra musím spomenúť jednu veľmi milú udalosť. Bolo to úplne nedávno, teraz v júni. Bola som doma, ale to nieje všetko, somnou bola aj Milka B. :) toť žieňa západneho rangu sa vydalo dobrovoľne okúsiť vychodnú zem slovenskú, a keďže tam nikdy ešte nebola, tak poriadne to okoreniť so všetkým čo má byť. Mala ísť aj Hana, ale škoda že nakoniec nemohla. No, bývali sme u nás doma v Orkucanoch city :) Veľmi milou sprievodnou úplne neplánovanou akciou bol sabinovský jarmok. Myslím že Milka bude ešte dlho spomínať na veľa momentov z východu. Posledný deň východného tripu bola pomerne náročná túra na Sninský Kameň a Morské Oko. Au, asi to ktomu poviem. No bolo to fajn pre tých, ktorí idú za hranice svojich fyzických možností, tie svoje som si trosku preklepla.

Zajtra idem domov, bude Cyrila a Metoda, doma budeme oslavovať. Trošku si poleňoším v hodacej sieti pod našou čerešňou, ale hlavne budem s rodinkou.

Nabudúce tu vložím zopár fotiek z Dublinu.