Toto leto 2012 sa v Rio de Janeiro v Brazílii koná jednej z najväčších summitov poslednej dekády, je to konferencia o trvalo udržateľnom rozvoji. Už z jej názvu vyplýva, že to bude asi niečo veľmi dôležité a pritom veľmi ťažko opísateľné. Musím pravdu osobne povedať že názov je nadmieru vhodný, ale možno by som to premenovala na konferenciu o budúcnosti našich detí, o tom kde a ako budú žiť, začo a ako budú žiť, či vôbec budú mať miesto a zdravé prostredie na svoj život. Už teraz keď rozmýšľam nad budúcimi generáciami je mi ich úprimne ale fakt úprimne ľúto, myslím že sme jedno z posledných, ak nie posledné storočie generácií ľudí ktoré si môže povedať že sme ešte mohli nájsť čistý vzduch na vrcholkoch hôr, pásť sa ovce na lúčkach, voľne pohybujúcu sa zver v lesoch, susedov ktorí si nemusia stavať okolo seba vysoké ploty. Asi som to vykreslila trošku čierno, ale zámerne, lebo toto čo žijeme je uplne neudržateľné. Ruku na srdce, ... myslíte si, že keď si polovica, alebo či i len tretina ľudí na planéte kúpi auto, či si fakt niekto z nás môže myslieť že sa budeme voziť donekonečna? Toto je jeden z tisícov príkladov ako si to drancujeme a arogantne ideme ničiť Zem, zabíjať zver, rúbať dažďové pralesy - pľúca Zeme, ... veď tá Zem nemôže byť byť zdravá. Zdroje zmiznú, a teraz nehovorím o finančných zdrojoch, tu iné o zdroje ktoré sú vyčerpateľné a neobnoviteľné, navždy zmiznú preč z našej zelenej planéty. Bude sa možno o tristo rokov hovoriť, ... že bola taká pohonná hmota čo sa volala nafta, benzín, že sa niekedy pálilo uhlím, že sa odpadky netriedili, že sa plastové fľaše pálili a že veľké tankery vypúšťali do svetových morí a oceánov také svinstvo že sa to nedá ani opísať, ryby umierajú, koraly tiež, ťažké kovy a stopy rádioaktivity nájdeme už v zuboch novorodencov..... ... Trápi ma to ako drancujeme Zem a tým vlastne seba samých, akí sme bezohľadní, špiníme okolo seba, nechápeme že toto je naše prostredie, tak ako si ho urobíme, tak ho máme. Veľa ľudom je to jedno, ale mne vôbec nie, a viem že nie som sama. V jednej múdrej knihe je napísané, že všetko má svoj čas a všetko pod slnkom má svoju chvíľu. Len dúfam že konferencia v RIU, ktorá má pracovný názor RIO+20, bude naozaj nielen príšerne drahá ale že zaviaže ľudstvo niečo konečne robiť.
Len dúfam, že to, o čom sa tak veľa vie hovoriť od zeleného stola bude aj podporované a hlavne v regiónoch.
Len dúfam, že chudoba sa bude zmierňovať a ľudia sa obrátia k naozajstným hodnotám.
Stojme každý pred osobným rozhodnutím aby tento svet bol lepší, zelenší, láskavejší, ...
No comments:
Post a Comment