Po zhruba desiatich minútach šľapania hore kopcom sme boli skoro na vrchole. Našli sme naše stromy, nafotili sme ich, zozberali materiál a šťastné ako blchy že máme pred sebou posledný strom sme sa naň "vrhli". Skoro ma infarkt trafil, keď rovno spod "nášho" stromu z vysokej trávy ako šíp vystrelil statný jeleň. Boli sme od neho asi na tri metre, bol nádherný, taký urastený. Pozrel sa na nás len tisícinu sekundy tým svojím plachým a zároveň divokým pohľadom dokonalého stvorenia. Potom už elegantnými ublúkmi si odskákal cez lúku ako taký vrcholový športovec pri šprinte cez prekážky. Bola som ním úplne očarená, hoci srdce mi od prekvapenia asi ani nebilo. Vstrebali sme zvyšky tejto lesnej elegancie a pobrali sme sa spokojne turistickým oddychovým tempom dolu do dediny.
Po chvíľke pochodu sme spozorneli, zaujal nás zvláštny zvuk. Bolo to krásna malá ovečka, ona si tam plakala, ach, tá mi zlomila srdce na celý život. Bola taká krásna, maličká ako také bábatko, nožičky mala také hrubé ako malé šteniatko, tie nekoordinované pohyby som žrala, proste stelesnená nevinnosť. Malá ovečka. Toto drobné chúďatko sa dostalo vonku z ohrady a nevedelo sa dostať naspäť . Nekoordinovane pobehovala hore-dolu, cez plot sa túlila k mamičke. Bolo to dramatické. Vyslovene som sa doplazila do jej blízkosti, ochotne mi pózovala kým som ju nafotila. Po chvílke sme sa museli pobrať ďalej, 
ale na túto malú ovečku asi nikdy nezabudnem. 
2 comments:
Ahoj Januska, pekne citanicko, hned by som sa teraz na take miesto, do tej atmosky zatulala...a ta ovecka, zlatucka :) taka nevinna...celkom dobra predstava P.Jezisa ako takej ovecky...
ahoj jani no už som sa ti dlho neozvala krasko tak čo je nového ešte? Napiš mailik abo ?
še stretneme konečne?
chybaeš mi cmuk
Post a Comment