Neudržateľný rozvoj versus na hrane udržateľnosti

Toto leto 2012 sa v Rio de Janeiro v Brazílii koná jednej z najväčších summitov poslednej dekády, je to konferencia o trvalo udržateľnom rozvoji. Už z jej názvu vyplýva, že to bude asi niečo veľmi dôležité a pritom veľmi ťažko opísateľné. Musím pravdu osobne povedať že názov je nadmieru vhodný, ale možno by som to premenovala na konferenciu o budúcnosti našich detí, o tom kde a ako budú žiť, začo a ako budú žiť, či vôbec budú mať miesto a zdravé prostredie na svoj život. Už teraz keď rozmýšľam nad budúcimi generáciami je mi ich úprimne ale fakt úprimne ľúto, myslím že sme jedno z posledných, ak nie posledné storočie generácií ľudí ktoré si môže povedať že sme ešte mohli nájsť čistý vzduch na vrcholkoch hôr, pásť sa ovce na lúčkach, voľne pohybujúcu sa zver v lesoch, susedov ktorí si nemusia stavať okolo seba vysoké ploty. Asi som to vykreslila trošku čierno, ale zámerne, lebo toto čo žijeme je uplne neudržateľné. Ruku na srdce, ... myslíte si, že keď si polovica, alebo či i len tretina ľudí na planéte kúpi auto, či si fakt niekto z nás môže myslieť že sa budeme voziť donekonečna? Toto je jeden z tisícov príkladov ako si to drancujeme a arogantne ideme ničiť Zem, zabíjať zver, rúbať dažďové pralesy - pľúca Zeme, ... veď tá Zem nemôže byť byť zdravá. Zdroje zmiznú, a teraz nehovorím o finančných zdrojoch, tu iné o zdroje ktoré sú vyčerpateľné a neobnoviteľné, navždy zmiznú preč z našej zelenej planéty. Bude sa možno o tristo rokov hovoriť, ... že bola taká pohonná hmota čo sa volala nafta, benzín, že sa niekedy pálilo uhlím, že sa odpadky netriedili, že sa plastové fľaše pálili a že veľké tankery vypúšťali do svetových morí a oceánov také svinstvo že sa to nedá ani opísať, ryby umierajú, koraly tiež, ťažké kovy a stopy rádioaktivity nájdeme už v zuboch novorodencov..... ... Trápi ma to ako drancujeme Zem a tým vlastne seba samých, akí sme bezohľadní, špiníme okolo seba, nechápeme že toto je naše prostredie, tak ako si ho urobíme, tak ho máme. Veľa ľudom je to jedno, ale mne vôbec nie, a viem že nie som sama. V jednej múdrej knihe je napísané, že všetko má svoj čas a všetko pod slnkom má svoju chvíľu.

Len dúfam že konferencia v RIU, ktorá má pracovný názor RIO+20, bude naozaj nielen príšerne drahá ale že zaviaže ľudstvo niečo konečne robiť.

Len dúfam, že to, o čom sa tak veľa vie hovoriť od zeleného stola bude aj podporované a hlavne v regiónoch.

Len dúfam, že chudoba sa bude zmierňovať a ľudia sa obrátia k naozajstným hodnotám.

Stojme každý pred osobným rozhodnutím aby tento svet bol lepší, zelenší, láskavejší, ...

Nepál na dosah ...

Toto sa už vlastne dávno začalo, ešte skôr ako som aj ja začala o tom premýšľať. Potom to Boh dal do srdca ľuďom, ktorí boli hladní a hľadali, kde dať to, čo dostali. Tak sme to našli.
Ideme do Nepálu :)
Už asi 3 mesiace sa pripravujem na môj misijný trip do Nepálu. O 6 dní, čiže 11.júla 2009 už skutočne letíme. Je nás deväť, traja chlapci a šesť dievčat. Návrat plánujeme na 12. august.
Tu by som chcela, nakoľko to bude možné podávať o sebe nejaké správy a stručne za čo sa modliť a či sme ok, ja verím že budeme :). Má to byť aj na povzbudenie pre nás všetkých, pre tých, ktorí rozmýšľajú o misii, ktorí hľadajú odvahu vykročiť do rozbúreného mora z bezpečnosti a stability lode. Je to aj pre nás, ktorí stále chceme ísť ďalej a žiť verrš: Okúste a vidzte že dobrý je Hospodin. Jeho lášku a to čo nám zadarmo dal ešte veľa ľudí na svete vôbec nepozná. Chceme my deviati priniesť to čo máme.
V piatok si dám pichnúť už poslednú v sérii šiestich vakcín, ktoré sme museli si dať pichnúť.
Modlite sa za nás. Ďakujem za všetku podporu. Idete tam s nami. Bez vás sme slabší.

Po kvapkach, a predsa tak ohromne vela ... Lee Abbey

Asi je to v zivote raz tak, nieco sa musi skoncit aby sa mohlo nieco nove zacat, niekedy to priserne boli ale v postate to ma hlboky zmysel. Ja som v Lee Abbey uz nieco vyse dvoch mesiacov a par dni, do konca mi zostava 13 dni. Pred troma mesiacmi pre mna Lee Abbey neznamenalo viac ako nejake miesto v UK kde by som sa mala dostavit a byt tri mesiace, teraz pre mna Lee Abbey znamena domov, neviem ako je to mozne, ale vsetko co tu rastie, dycha, steny, trava, stromy, domy, vtaky, priliv a odliv, ... vsetko, vsetko hovori o tom ze toto je miesto kde mozes prijimat a davat, pravdaze, ak mas velke dvere. Nase zivoty su ako sklady s vela policami, a za nimi dasie police a vela veci na nich, niektore po zaruke, niektore cerstve, zahadzane, nechcene, odrete, pouzivane, vela z veci je starych par rokov, aj desiatok rokov. Do toho skladu vedu dvere a zalezi na velkosti tychto dveri ako vela vieme prijimat a davat. Niekto ma dvere ako cela jedna stena. Ja som si definitivne v Lee Abbey rozsirila dvere. Je tu vsak jedna vec ktora moze prekvapit, totiz, ak si rozsiris dvere, ak ich otvoris, stavas sa v tom momente zranitelnym. Mne to stoji zato. Musim povedat, ze som sa uplne otvorila a dala som vela, prijala som este viac. Sklad je plny a par veci bolo vyhodenych, a vykonal sa "deep cleaning". Dnes som bola pred domov a uzivala sa nadherny zapad slnka, hostia si priniesli vino a ponukli mna a Carol, len tak sme kecali, uplna pohoda. Vies, tak Boha vidiet vsade ako tu v Lee Abbey, to sa nevidi tak casto, a pritom tak prirodzene. Zafixovala som si to. Lee Abbey navzdy v mojom srdci. Nikdy nezabudnem na tuto milost.

Zivot sa pocita na minuty a sekundy

Ahojte moji priatelia. Opat po case zdravim z Lee Abbey. Je zamnou jeden mesiac a par dni, ani verit sa mi nechce. Dnes som bola kupit leaving book, je to zvlastny pocit. Leaving book mame kazdy a vzdy ked niekto odchadza, tak tam nieco napise, prip. necha adresu, kontakt alebo nieco mile. Citim sa tu dobre, ako doma. Opat som sa naucila ze zivot sa ma viac pocitat na sekundy a minuty, nie na hodiny a dni, mesiace. Tu clovek moze vyuzit kazdy jednu minutu aby sa obohatil a aby prijal pozehnanie, pretoze to tu ciha na kazdom kroku :}. Stale sme vsetci busy, ale to nevadi. Naozaj, niekedy si musis vybrat ci sa chces najest a mat krasny cas s priatelmi, clenmi komunity pri cajiku so zakuskom, alebo sa radsej pojdes osprchovat a natiahnut sa na postel pretoze citis ze po celom dni je toho dost. Tak vam poviem, ja si vyberam na 90 percent stretnutie s ludmi a nikdy som to neolutovala. Je to nesmierny Bozi dar ze sme tu a ze si mozeme navzajom sluzit. Vcera som bola v prayer room v Carol a modlili sme sa, zdielali. Tu sa neda nic skryt a to je mozno niekedy na nervy, ale aj dobre v istom zmysle. To je zivot.

Pred tyzdnom sme boli cela komunita na plazi, mali sme veceru tam, potom sme opekali marshmallows a nahanali sa po plazi, rozpravali, mali sme vyborne pocasie a cas na oddych. Vcera vecer sme napr. mali Open House, to znamena, ze niektore domacnosti boli uplne pristupne a hocitko z komunity mohol prist, nieco sa zahrat, pokecat pri caji, alebo len tak sa spoznat a zabavit. Vcera vecer sme mali rozluckovu party vo vezi do neskorej noci, lucili sme sa d Damaris, Simnone, Anne Christine, je to smutne v istom zmysle, ale aj plne nadeje. Odchadayju domov po rodku. Caka to aj mna ked budem sa lucit. Zajtra hrame opat Padox, je to taka hra, hybrid medzi kriketom a neviem cim, ale je to sranda, naucila som sa odbijat lopticku s bejbalovou palicou :} POcas letnych praznim hrame tuto hru s Campon Lee Abbey, ktory tento rok oslavuje 60 rokov, takze nas caka este par zapasov. Prvy sme ako komunita prehrali, tak dufam ze druhy vyhrajeme. V utorok nas caka dalsia repriza nasej Summer show - Out of the Box.

Spokojnost

ahojte :} len nedavno som sa vratila z bowlingu, boli sme ako House team spolu, dobre sme sa bavili. To sa mi tu paci, je tu praca, ale aj si vieme ti isti ludia spolu oddychnut. Bolo nas tam asi 15 ludi, fakt velka partia. Inak moje dni su uplne super, cim dalej tym, lepsie. Dakujem ze namna myslite na modlitbach, to citim velmi, DAKUJEM. Neprestavajte, potrebujem vas. Dnes sa mi stalo ze som zabudla ze mame prestavku, cize elevenses, a potom som isla sama, trosku smutno mi bolo, ale co sa stalo. Bol tam jeden taky David {zdavim Mareka Ilenina :} a dal sa somnou do reci pri kave, lebo som tam sedela jak sirota podhradskych. Slovo dalo slovo, hned sme nasli spolocnych znamych a tak som nakoniec dostala pozvanie ucinkovat v summer show, samozrejme ze som to s radostou prijala. Toto je pre mna dovod na radost, lebo okrem prace je dobre robit aj nieco ine, samozrejme ze mam skupinku, mam svoj cas na studium, ale toto mi je tak srdcu blizke ze som si zvysok dna spievala. Cez obed sme uz nacvicovali, budem tancovat, to je iba taka sranda, ale zajtra mame stretnutie zase a velmi sa na to tesim.
V podstate komunita funguje tak, ze asi polovca je tu min na rok - ti maju cervene vizitky a my co sme tu na 3 mesiace ako summer workeri, mame zelene, takze sa vieme aj lahko rozoznat. V komunite je nas devedesiat, 20 narodnosti. Sme ubytovani velmi pekne, niektori sami - ti co su na dlhsie a niektori sharuju izbu, ziaden intrak, velmi pekne to tu je. Mame komunitnu kuchynu a v nej hojnost, obyvacky so vsetkym co ma byt, no proste ako velka rodina, a aj tak sa tu zije, aj veselo, aj modlitby, minule sme tancovali, ved preco nie :}. Vekovy priemer je tazko povedat, mame tu aj 16rocnych, aj 80, ale v priemere je to asi 25 rokov, vacsionou studenti z univerzit a tak, gap year a ini. Sme rozdeleni do timov, kichen team, house team, Baecon team, host team a ine. Mame rozne aktivity a moznosti, su uzasne. Dnes som bola s par ludmi na plazi, macali sme sa do polovicky stehien v mori a preskakovali prichadzajuce vlny, vela sme sa nasmiali. Zachranovali sme jellyfish - meduzy a tak, fotili sa. Tak teraz je uz neskora noc, mala by som ist spat, zajtra mam Induction Programme. Boh vas zehnaj.

Sprava z pobrezia :}

Srdecne zdravim vsetkych. Som tu a som fakt rada, lebo cesta bola umorna, ale prezila som to. Lietadlo meskalo iba pol hodinu a autobus som stihla a ten dalsi mal meskanie iba vyse hodiny a v tej zapche ma bolela ukrutne hlava a bolo mi dost zle, ale SOM TU :} a to je dobre. Asi predsa len som tu mala byt. Takze moje prve dojmy odhliadnuc od pocitov z cestovania su vynikajuce. Ujali sa ma uplne a krasne. Mam taku osobku, na ktoru sa mozem vzdy obratit a pomoze mi, vola sa Carol a je z Brazilie, je to veduca kuchyne. Marekovi Ileninovi odkazujem, ze som pozdravila Simi {on vie}, a ze sa velmi potesila okrem toho ze bola mierne sokovana. Je tu nadherne, krajsie ako som ocakavala. Snubi sa tu krasna priroda s nepokojnym morom, ktore je take neskrotne ze mi okamzite ucarovalo. Vegetacia je tu ako v raji, vsetko kvitne a vonia. Ubytovanie je vynikajuce, byvam v Garden Lounge :} s jednou anglicankou na izbe, este som ju nevidela, prave idem tam a zozmamime sa. Snazim sa aklimatizovat po vsetkych smeroch, hlavne jazykovo, je tu vela nativ speakerov, takze machruju. Som tu vlastne iba cca 24 hodin a absorbovala som tolko infomacii co uz davno nie, musim ist spat lebo sa mi prehrieva pocesor. Muslim na vas, dakujem za modlitby, prosim neprestavajte, potrebujem vas. Boh vas zehnaj. vasa Janka