Včera večer keď som bola nakupovať mi pripomenuli blížiacu sa Veľkú Noc otrasne gigantické čokoládové zajace, normálne mi z nich prišlo zle, a to som ich len videla. Potom všade boli už korbáče samozrejme a tie akože voňavky :) OK, možno to človeku urobí radosť, najmä detičkám. Najprv som sa pousmiala ale potom do mna prešla taka ničota, načo to všetko? Veď to nieje o tom. O, sladká nevedomosť, oklamanie súpera. Posledné dni veľmi intenzívne vnímam aké sprofanovanované je slovo láska. Pozná ešte niekto jeho význam? Nie, nieje to zaľúbenie, ale láska, tá, čo ide za hranice konfortu. Ja verím že existuje taká láska, ja ju cítim.
Teším sa že Veľkonočné sviatky su najveselšie sviatky v roku. Aj to všetko čo vidím vonku tomu nasvedčuje, že príroda oslavuje a teší sa. A ja sa teším s ňou ako malé dieťa :) Tieto dni nieje dôvod na smútok, možeme sa tešiť. Hrob je prázdny.
3 comments:
haha len to nevrav jozkovi aby si mu nezobrala iluzie o cokoladovych zajacikoch a barancokoch:)
urcite nebudem brat iluzie cloveku, ktoremu na tom stoji cely zivot :) v dobrom.
ahoj jani, ó aké super básnické črievko ťa chytilo, sťa vyprodukované veľkonočou atmosférou a všadeprítomnými čokoladovími zajacmi a vajciami. Ale máš pravdu, máme sa tešiť, cmuk krásko
Post a Comment