Po kvapkach, a predsa tak ohromne vela ... Lee Abbey

Asi je to v zivote raz tak, nieco sa musi skoncit aby sa mohlo nieco nove zacat, niekedy to priserne boli ale v postate to ma hlboky zmysel. Ja som v Lee Abbey uz nieco vyse dvoch mesiacov a par dni, do konca mi zostava 13 dni. Pred troma mesiacmi pre mna Lee Abbey neznamenalo viac ako nejake miesto v UK kde by som sa mala dostavit a byt tri mesiace, teraz pre mna Lee Abbey znamena domov, neviem ako je to mozne, ale vsetko co tu rastie, dycha, steny, trava, stromy, domy, vtaky, priliv a odliv, ... vsetko, vsetko hovori o tom ze toto je miesto kde mozes prijimat a davat, pravdaze, ak mas velke dvere. Nase zivoty su ako sklady s vela policami, a za nimi dasie police a vela veci na nich, niektore po zaruke, niektore cerstve, zahadzane, nechcene, odrete, pouzivane, vela z veci je starych par rokov, aj desiatok rokov. Do toho skladu vedu dvere a zalezi na velkosti tychto dveri ako vela vieme prijimat a davat. Niekto ma dvere ako cela jedna stena. Ja som si definitivne v Lee Abbey rozsirila dvere. Je tu vsak jedna vec ktora moze prekvapit, totiz, ak si rozsiris dvere, ak ich otvoris, stavas sa v tom momente zranitelnym. Mne to stoji zato. Musim povedat, ze som sa uplne otvorila a dala som vela, prijala som este viac. Sklad je plny a par veci bolo vyhodenych, a vykonal sa "deep cleaning". Dnes som bola pred domov a uzivala sa nadherny zapad slnka, hostia si priniesli vino a ponukli mna a Carol, len tak sme kecali, uplna pohoda. Vies, tak Boha vidiet vsade ako tu v Lee Abbey, to sa nevidi tak casto, a pritom tak prirodzene. Zafixovala som si to. Lee Abbey navzdy v mojom srdci. Nikdy nezabudnem na tuto milost.

Zivot sa pocita na minuty a sekundy

Ahojte moji priatelia. Opat po case zdravim z Lee Abbey. Je zamnou jeden mesiac a par dni, ani verit sa mi nechce. Dnes som bola kupit leaving book, je to zvlastny pocit. Leaving book mame kazdy a vzdy ked niekto odchadza, tak tam nieco napise, prip. necha adresu, kontakt alebo nieco mile. Citim sa tu dobre, ako doma. Opat som sa naucila ze zivot sa ma viac pocitat na sekundy a minuty, nie na hodiny a dni, mesiace. Tu clovek moze vyuzit kazdy jednu minutu aby sa obohatil a aby prijal pozehnanie, pretoze to tu ciha na kazdom kroku :}. Stale sme vsetci busy, ale to nevadi. Naozaj, niekedy si musis vybrat ci sa chces najest a mat krasny cas s priatelmi, clenmi komunity pri cajiku so zakuskom, alebo sa radsej pojdes osprchovat a natiahnut sa na postel pretoze citis ze po celom dni je toho dost. Tak vam poviem, ja si vyberam na 90 percent stretnutie s ludmi a nikdy som to neolutovala. Je to nesmierny Bozi dar ze sme tu a ze si mozeme navzajom sluzit. Vcera som bola v prayer room v Carol a modlili sme sa, zdielali. Tu sa neda nic skryt a to je mozno niekedy na nervy, ale aj dobre v istom zmysle. To je zivot.

Pred tyzdnom sme boli cela komunita na plazi, mali sme veceru tam, potom sme opekali marshmallows a nahanali sa po plazi, rozpravali, mali sme vyborne pocasie a cas na oddych. Vcera vecer sme napr. mali Open House, to znamena, ze niektore domacnosti boli uplne pristupne a hocitko z komunity mohol prist, nieco sa zahrat, pokecat pri caji, alebo len tak sa spoznat a zabavit. Vcera vecer sme mali rozluckovu party vo vezi do neskorej noci, lucili sme sa d Damaris, Simnone, Anne Christine, je to smutne v istom zmysle, ale aj plne nadeje. Odchadayju domov po rodku. Caka to aj mna ked budem sa lucit. Zajtra hrame opat Padox, je to taka hra, hybrid medzi kriketom a neviem cim, ale je to sranda, naucila som sa odbijat lopticku s bejbalovou palicou :} POcas letnych praznim hrame tuto hru s Campon Lee Abbey, ktory tento rok oslavuje 60 rokov, takze nas caka este par zapasov. Prvy sme ako komunita prehrali, tak dufam ze druhy vyhrajeme. V utorok nas caka dalsia repriza nasej Summer show - Out of the Box.

Spokojnost

ahojte :} len nedavno som sa vratila z bowlingu, boli sme ako House team spolu, dobre sme sa bavili. To sa mi tu paci, je tu praca, ale aj si vieme ti isti ludia spolu oddychnut. Bolo nas tam asi 15 ludi, fakt velka partia. Inak moje dni su uplne super, cim dalej tym, lepsie. Dakujem ze namna myslite na modlitbach, to citim velmi, DAKUJEM. Neprestavajte, potrebujem vas. Dnes sa mi stalo ze som zabudla ze mame prestavku, cize elevenses, a potom som isla sama, trosku smutno mi bolo, ale co sa stalo. Bol tam jeden taky David {zdavim Mareka Ilenina :} a dal sa somnou do reci pri kave, lebo som tam sedela jak sirota podhradskych. Slovo dalo slovo, hned sme nasli spolocnych znamych a tak som nakoniec dostala pozvanie ucinkovat v summer show, samozrejme ze som to s radostou prijala. Toto je pre mna dovod na radost, lebo okrem prace je dobre robit aj nieco ine, samozrejme ze mam skupinku, mam svoj cas na studium, ale toto mi je tak srdcu blizke ze som si zvysok dna spievala. Cez obed sme uz nacvicovali, budem tancovat, to je iba taka sranda, ale zajtra mame stretnutie zase a velmi sa na to tesim.
V podstate komunita funguje tak, ze asi polovca je tu min na rok - ti maju cervene vizitky a my co sme tu na 3 mesiace ako summer workeri, mame zelene, takze sa vieme aj lahko rozoznat. V komunite je nas devedesiat, 20 narodnosti. Sme ubytovani velmi pekne, niektori sami - ti co su na dlhsie a niektori sharuju izbu, ziaden intrak, velmi pekne to tu je. Mame komunitnu kuchynu a v nej hojnost, obyvacky so vsetkym co ma byt, no proste ako velka rodina, a aj tak sa tu zije, aj veselo, aj modlitby, minule sme tancovali, ved preco nie :}. Vekovy priemer je tazko povedat, mame tu aj 16rocnych, aj 80, ale v priemere je to asi 25 rokov, vacsionou studenti z univerzit a tak, gap year a ini. Sme rozdeleni do timov, kichen team, house team, Baecon team, host team a ine. Mame rozne aktivity a moznosti, su uzasne. Dnes som bola s par ludmi na plazi, macali sme sa do polovicky stehien v mori a preskakovali prichadzajuce vlny, vela sme sa nasmiali. Zachranovali sme jellyfish - meduzy a tak, fotili sa. Tak teraz je uz neskora noc, mala by som ist spat, zajtra mam Induction Programme. Boh vas zehnaj.

Sprava z pobrezia :}

Srdecne zdravim vsetkych. Som tu a som fakt rada, lebo cesta bola umorna, ale prezila som to. Lietadlo meskalo iba pol hodinu a autobus som stihla a ten dalsi mal meskanie iba vyse hodiny a v tej zapche ma bolela ukrutne hlava a bolo mi dost zle, ale SOM TU :} a to je dobre. Asi predsa len som tu mala byt. Takze moje prve dojmy odhliadnuc od pocitov z cestovania su vynikajuce. Ujali sa ma uplne a krasne. Mam taku osobku, na ktoru sa mozem vzdy obratit a pomoze mi, vola sa Carol a je z Brazilie, je to veduca kuchyne. Marekovi Ileninovi odkazujem, ze som pozdravila Simi {on vie}, a ze sa velmi potesila okrem toho ze bola mierne sokovana. Je tu nadherne, krajsie ako som ocakavala. Snubi sa tu krasna priroda s nepokojnym morom, ktore je take neskrotne ze mi okamzite ucarovalo. Vegetacia je tu ako v raji, vsetko kvitne a vonia. Ubytovanie je vynikajuce, byvam v Garden Lounge :} s jednou anglicankou na izbe, este som ju nevidela, prave idem tam a zozmamime sa. Snazim sa aklimatizovat po vsetkych smeroch, hlavne jazykovo, je tu vela nativ speakerov, takze machruju. Som tu vlastne iba cca 24 hodin a absorbovala som tolko infomacii co uz davno nie, musim ist spat lebo sa mi prehrieva pocesor. Muslim na vas, dakujem za modlitby, prosim neprestavajte, potrebujem vas. Boh vas zehnaj. vasa Janka

Cestujem do Lee Abbey

Uz je neskoro vecer a nechce sa mi spať, vonku doznela búrka a divné že ostalo aj tak dusno ako v tanku :) V izbe mi stojí kufor. Idem do do Anglicka na 3 mesiace. Zdá sa mi to stále že zajtra ráno vstanem a pôjdem do práce, ale nepôjdem :). Chcela som ešte niekam vypadnúť, poznáte to, dôvodov je stále dosť. Po niekoľkých meciacoch vybavovaciek, emócí v práci pri vybavovaní neplateného voľna a s tým spojených rezignácií, ale aj slobody, je to realitou. Podarilo sa to a ja môžem zajtra pokojne s kľudným svedomím odcestovať do Lee Abbey v Devone na pobreží Anglicka. Je to že vraj koniec sveta, ale ja mám rada konce sveta :) Krásna príroda, je to niekde na okraji Exmoor National Park, alebo ešte v ňom, neviem. Dobre si ma overili, kým súhlasili, aby som tam prišla, a to sa mi páči. Budem tam robiť také hocičo, zrejme niečo manuálne, normálne sa na to teším, po rokoch práce pri počítači sa chystá udiať zmena. Mala by som tam pracovať každý deň, ale ja sa už veľmi teším ako si nájdem čas na turistiku okolo mora, po pobreží :) prejsť sa len tak s niekým a pokecať. Veľmi sa teším samozrejme aj na nových ľudí, ktorých tam stretnem a spoznám. Týmto sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ma podporovali a stáli pri mne, keď som to celé vybavovala. ĎAKUJEM. Najväčšia vďaka patrí Bohu, dával mi veľa síl a zazívala som skutočné zázraky a stále ich zažívam. Ozvem sa opať, dúfam že tentokrát z Lee Abbey. Neprestante snívať a veriť že sny sa môžu aj slniť.

stare veci pominu a nastanu nove

Moje dni plynú jeden za druhým, a čím ďalej, tým rýchlejšie. Alebo sa mi to len zdá? Poznáte to? Čo som tu naposledy niečo písala uplynulo veľa času, skoro pol roka. Medzitým som bola na veľa miestach, z tých čo sa mi vryli do mysle najhlbšie spomeniem napr. našu kažodočnú lyžovačku na Kubínskej holi (február), potom sme boli na konferencii IFES v rakúskom Linzi (Veľká Noc), predĺžená víkendovka v Prahe s Klubom 31, z ktorej som si odskočila aj za Dušankou Markovou (budúcou mamičkou), a na záver spomeniem náš spoločný päťdňový trip s Milkou Baldovskou v Oxforde, čo bolo len toť nedávno - v polovici mája. Tento polrok je popretkávaný krásnymi stretnutiami, momentmi ktoré sú navždy vomne, miestami kotré má človek navždy niekde v hlave, je to nádherné keď človek má oči aj srdce otvorené poznaniu a ľuďom a posúva sa ďalej dopredu, keď zvedavosť konečne dostane jesť a oči vidia ďalšie farby sveta. No, proste, bolo to super :) Najnovšia novinka ktorú mám, je, že mi bolo dopriaté ísť na 3 mesiace do UK, do jedného kresťanského retreat a holiday centra s názvom Lee Abbey :) je to v Devone na juhozápadnom pobreží Anglicka. Je tam nádherná príroda. Po rôznych oficialitách a vybavovačkách najmä v práci, ktoré sa ťahali pár mesiacov, prišla realita ktorá sa blíži. Budem v UK od konca júna do konca septembra. Takže milí moji, teším sa a ďakujem Bohu. Myslite na mna. Ja sa už teraz teším ako sa opať stretneme. Píšte, chcem vedieť ako sa máte. :)

Mame novy rok, my všetci :) co sme sa dožili

Toto je nedaleko Veľkeho Slavkova v lese, tzv. zlata hodinka svetla pred zapadom slnka vyzerala a naozaj uzasna.

Pri rieke Torysa u nas doma, som tam s nasim Antarom, velmi sa mu nechcelo fotit :) ale prinutila som ho, nemal sancu, hihi. Bola som sa tam prejst s ockom, tam delej hrali chapci hokej.

Štrbské pleso, snažili sme sa bežkovať a niektorym to išlo veľmi dobre, niektori sa bavili a len padali na zem, aj ja :) ale bežky ma chytili, tak dufam že to nebolo naposledy.

Furmanska sutaž v najej dedine blizko nas. Ked sa hovori vo filme "Pasla kone na betone" že ma "chribet jak štajerak", tak to je prosim napr. takyto konik :) Su naozaj veľké, maj okolo tony niektore. A bola tam strašná kosa. Brrr.

Najviac povedia fotky.