Cestujem do Lee Abbey

Uz je neskoro vecer a nechce sa mi spať, vonku doznela búrka a divné že ostalo aj tak dusno ako v tanku :) V izbe mi stojí kufor. Idem do do Anglicka na 3 mesiace. Zdá sa mi to stále že zajtra ráno vstanem a pôjdem do práce, ale nepôjdem :). Chcela som ešte niekam vypadnúť, poznáte to, dôvodov je stále dosť. Po niekoľkých meciacoch vybavovaciek, emócí v práci pri vybavovaní neplateného voľna a s tým spojených rezignácií, ale aj slobody, je to realitou. Podarilo sa to a ja môžem zajtra pokojne s kľudným svedomím odcestovať do Lee Abbey v Devone na pobreží Anglicka. Je to že vraj koniec sveta, ale ja mám rada konce sveta :) Krásna príroda, je to niekde na okraji Exmoor National Park, alebo ešte v ňom, neviem. Dobre si ma overili, kým súhlasili, aby som tam prišla, a to sa mi páči. Budem tam robiť také hocičo, zrejme niečo manuálne, normálne sa na to teším, po rokoch práce pri počítači sa chystá udiať zmena. Mala by som tam pracovať každý deň, ale ja sa už veľmi teším ako si nájdem čas na turistiku okolo mora, po pobreží :) prejsť sa len tak s niekým a pokecať. Veľmi sa teším samozrejme aj na nových ľudí, ktorých tam stretnem a spoznám. Týmto sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ma podporovali a stáli pri mne, keď som to celé vybavovala. ĎAKUJEM. Najväčšia vďaka patrí Bohu, dával mi veľa síl a zazívala som skutočné zázraky a stále ich zažívam. Ozvem sa opať, dúfam že tentokrát z Lee Abbey. Neprestante snívať a veriť že sny sa môžu aj slniť.